História

História

Samotná obec vznikla v 13. storočí vyčlenením z Brzotína. Spomína sa v r. 1326, keď bola predmetom sporu medzi zemianskymi rodmi Mariássyovcov a Bebekovcov. 

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1243, kedy sa spomína v listine jágerskej kapituly. Obec bola v týchto časoch majetkom Bebekovcov. Koncom 14. stor. prešla do vlastníctva Štítnickovcov. Časť obce patrila do r. 1556 poulínskemu kláštoru v Gombaseku, ktorý založil v roku 1371 Juraj Bebek (Bebek György). Členila sa na sedliacku a valašskú časť. Okrem uvedených rodov patrila viacerým iným zemianskym rodom: Hámossyovcom, Eszterháziovcom, Ragályiovcom. Až do roku 1945 Andrássyovcom, ktorí boli jej poslednými vlastníkmi.

Podobným osudom prešli aj blízka obec Vidová, od roku 1961 patriaca samosprávne k Slavcu, osada Gombasek a osada Hámor, ktoré sú miestnymi časťami obce Slavec. 
Prvá písomná zmienka o časti obce Vidová pochádza z roku 132O. Osada Gombasek, ktorá toho času nie je obývaná sa spomína už v r. 1243 ako osada „vila“. V tomto roku po vymretí rodu Borsovcov osadu daroval kráľ Béla IV. Bebekovcom v Plešivci. Osada mala v roku 1891 92 obyvateľov.

V 16.- 17. storočí boli obce vystavené tureckým nájazdom a drancovaniu cisárskych vojsk. V 19. storočí tu bol hámor Rimamuránskej spoločnosti a vo Vidovej vznikla huta a elektráreň. V minulosti sa obyvatelia zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, pas- tierstvom, pálením vápna a prácou v hute. Obyvatelia už v stredoveku pálili uhlie pre železiarske podniky. V obci samej vznikli železiarne v 2. pol. 18. storočia.

Slavec – názov obce spomínaný ako Zalouchhaza, neskôr Zavalya. 
Dlhé roky má obec názov: 
SZÁLÓKA. Potom Szalócz, Salovec. 
Vidová – Víghtelke, Vígtelke. 
Gombasek – Vila, Gombaszög, Gombasegh,

Strmé svahy okolo obce sú zarastené sutinovým lesom s prevahou hrabu a buka. 

Sú tu evidované nasledujúce archeologické náleziská:

1. poloha Maštaľná jaskyňa, jaskynné sídlo z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a staršej doby železnej. 
2. poloha osada Gombasek, sídlisko, založené začiatkom 14. storočia. 
3. údolie Slanej, v úrovni kameňolomu, ojedinelý archeologický nález kamenného nástroja úštepu zo staršej doby kamennej. 
4. poloha jaskyňa Ľudmila, v miestach dnešného lomu, jaskynné sídlisko z mladšej doby kamennej, staršej doby železnej a zo stredoveku, archeologické nálezisko je dnes zničené lámaním kameňa. 
V katastri obce sa našlo paleolitické a neolitické osídlenie bukovohorskej kultúry.