Gombasek

Celý komplex bývalého hospodárskeho dvora s kúriou vytvára výraznú pohľadovú dominantu širokého okolia, najmä v smere pohľadov z hlavnej komunikácie, ktorá prebieha v severozápadnej časti údolia. Mimoriadna dôležitosť tejto komunikácie je podmiennená faktom, že ako štátna cesta I. triedy spojuje Rožňavu s prechodom do MR. Celý súbor výškove vyrovnaných budov výhodne konvenuje turisticky espo-novanému okoliu (jaskyňa Gombasek, stanový tábor a chatová osada, amfiteáter) a svojou, do istej miery izolovanou polohou vytvára malebnú oázu kľudu. Podobne výhodne kontrastuje prírodno-architektonický komplex dvora a kúrie s priemyslovo exponovanou časťou na západnej strane údolia (lom, vápenka). Hlavnou pohľadovou dominantou v smere najexponovanejších pohľadových osí je rozsiahla budova bývalého hámra, ktorý je umiestnený v bezprostrednej blízkosti miestnych komunikácií, prebiehajúcich areálom a ktorý svojím prevažne šírkovým vývinom stavebných hmôt, charakteristickou architektúrou a umiestnením na úpätí prudkého svahu tvorí úvodnú časť do architek-tonického komplexu. Významným mometnom je v celom komplexe aj vzájomná, do istej miery optimálna súhra medzi jednotlivými stav-bami a prírodným prostredím v súčasnej dobe značne zanedbanej parkovej úpravy. Miestne komunikácie v areáli umožňujú dobrý prístup k všetkým objektom a svojím rozložením sú aj opltimálnym riešením pre budúcu, uvažovanú návštevnícku trasu.

Správcovská budova - názov národnej kultúrnej pamiatky: Dom remeselnícky želiarsky (dom správcu Andrássyovcov). Nachádza sa v katastrálnom území Slavec, lokalita - miestna časť Gombasek, súp. č. 139 na parc. č. 443/5. Evidencia v štátnom zozname kultúrnych pamiatok: 2473/0. Bola postavená ako súčasť hospodárskeho dvora Andrássyovského veľkostatku. Klasicistická dvojpodlažná budova z 19. storočia s dvomi protiľahlými hrázdenými drevenými štítmi, ktoré nesú sedlovú strechu. Fasády hladké. Dom stojí vedľa neskoroba-rokovej kúrie v zanedbanom sparkovanom priestore. Je to jednoduchý obytný objekt, dvojpodlažný o piatich osách s nadpražím a svetlíkom nad prekladom. Hlavný vchod umožňuje vstup do chodby zaklenutej valenou klanbou, ktorá prebiaha po celej šírke domu a vytvára hlavnú komunikáciu v dome. Po pravej a ľavej strane sú dva ďalšie vstupy do miestností na prízemí. Dispozícia miestností prízemia je zrkadlová a os tvorí chodba. Na konci chodby, pri obvodovom múre je umeistnené schodisko do poschodia, ktoré je kryté a vyvedené za domom. Dis-pozícia poschodia v zásade opakuje dispozíciu prízemia, no v súčasnej dobe je porušená novšími priečkami. Všetky miestnosti v prízemí aj na poschodí sú plochostropé. Okná na priečelí sú pravouhlé, obdĺžne a nachádzajú sa iba na prízemí. Poschodie v priečelí budovy má iba stredové okno nad hlavným vchodom, ktoré je v hornej časti oblúkovite zakončené. Zostávajúce okná, osovo nadväzujúce na okná v prízemí sú slepé, tvorené plytkými nikami s oblúkovitým zakončením. Bočné múry stavby majú dve okenné osi a okná sú miestnené v prízemí aj na poschodí v nezmenenej pravouhlej, obdĺžnej forme. Okná priečelia sú doplnené mrežami a pravouhlo sa pretínajúcimi sa prút-mi. Objekt nemá vymurované štítové múry, štíty sú hrazdené, drevené s obnaženými väzebnými trámcami, stĺpikmi a stolicou, ktoré sú aj súčasťou väzby krovu. Vlastná strecha je sedlová. Vnútorné aj vonkajšie omietky sú hladké po celej ploche bez výraznejšieho plastického členenia. Sú značne poškodené. Hladká fasáda je členená iba farebným rámovaním v náročných častiach stavby a v mieste kordónovej rímsy. Kultúrna pamiatka je v zlom technickom stave. V roku 2006 vlastník, Obec Slavec zo svojich finančných prostriedkov a z poskytnutých prostriedkov "Obnovme si voj dom" Ministerstva kultúry Slovenskej republiky obnovila celú strechu a v roku 2007 dala vypracovať porojektovú dokumentáciu na sanáciu vlhkosti budovy.

Kúria - nachádza sa v katastrálnom území obce Slavec, lokalita - miestna časť Gombasek, súp. č. 173. Evidencia v štátnom zozname kultúrnych pamiatok 2474/0. Je to neskorobaroková kúria z druhej polovice 18. storočia s klasicistickou úpravou. Jednopodlažná, pod-pivničená bloková stavba s manzardovou strechou. Fasády hladké, okná s rokokovými mrežami. V interiéroch klenby s bohatými štukami. Architektonicky a umeleckohistoricky najvýznamnejšia stavbva celého komplexu (novšej časti komplexu) je barokovoklasicistická. V zásade ide o objekt na štvorcovom pôdoryse, prízemný s centrálnym vstupom v päťosovom priečelí. Vstupná časť je pravouhlá, prevýšená a vy-tvára plytké závetriei. Po ľavej strane vstupu je umiestnené schodisko do suterénneho priestoru, ktorý je obdĺžny a zaklenutý valenou klen-bou. Suterénny priestor prebieha iba pod menšou časťou stavby. Vnútorná dispozícia rozdeľuje celý priestor do štyroch miestností, ktoré sú komunikačne spojené na centrálnu chodbu s výklenkom a otvorenou pecou. Miestnosť po pravej strane je plochostropá, strop je tvorený trámcami vyrovnanými omietkou do rovnej plochy. Svetlo do tejto miestnosti je privádzané dvojicou okien na severnej strane a dvoji-cou na západnej strane. Okná, podobne ako v celom objekte, sú obdĺžne s dovnútra sa rozširujúcou špaletou a rovnou bankálovou rím-sou. V ľavej časti domu je dovjica za sebou umiestnených obdĺžnych miestnsotí, vzájomne prepojených a zeklenutých českou plackou. Na klenbe prvej z týchto miestností je umiestnené štukové zrkadlo geometrickej formy so striedajúcimi sa konkávnymi a konvexnými olbú-čikmi, ktoré sa v ose miestnosti zbiehajú do špice. Rám zrkadla je iba celý, bez významnejšej profilácie. V oboch prípadoch sú miestnosti osvetľované vždy dvojicou okien v obvodových múroch. Hlavnou a reprezentačnou miestnosťou kúrie je pomerne rozmerný priestor, kto-rého vstup nadväzuje na os hlavného vstupu do budovy. Má obdĺžny pôdorys a je zaklenutá pruskou klenbou v dvoch rozmerovo na rov-nakých poliach oddelených medziklenbovým pásom. Taktiež je osvetľovaná 2x dvojicou okien v obvodových múroch. Prevažná časť za-klenutia je zdobená štukovými zrkadlami ustúpenými v ploche. V ľavej časti miestnosti je v strednom zrkadle ďalšie kruhové zrkadlo s profilovaným rámom. Vo vnútornom priestore je opäť štukový erb a obiehajúci text s datáciou 1768. Geometrické, symetrické zrkadlo je umiestnené aj na zaklenutí druhej, pravej časti miestnosti a na medziklenbovom páse je umeistnená rakúska dvojhlavá orlica v štukovom prevedení. Pri ľavej strane objektu je pripojená novšia prístavba, pripojená k južnému múru. Je tvorená dvojicou za sebou položených výrazne obdĺžnych miestností s plochým stropom. Podlahy sú v prevažnej väčšine priestorov z cementového poteru okrem vstupnej časti, kde je palubová podlaha z dosák. Povola je nekrytá, s voľnými vrcholnicami klenieb, cez ktoré sú umiestnené väzebné trámy, ktoré čias-točne presahujú obvodové murivo stavby. Jednoduchá väzba krovu vytvára manzardovú ihlancovú strechu nad štvorcovým pôdorysom, ktorá je krytá eternitom. Interiérové omietky sú hladké a hladké sú aj všetky vonkajšie omietky. Exteriérová fasáda objektu je členená iba nad okennými rímsami, ktoré sú v prípade priečelia oblúkovité, úzko a v prípade zbývajúcich obvodových múrov priamo s ustupujúcou profiláciou. Okná boli vo všetkých prípadoch kryté kovanou železnou mrežou s pretínajúcimi sa diagonálami, ktoré vytvára kosoštvorcové otvory. Tieto boli v deväťdesiatich rokoch odcudzené. Neskoršie (nie všetky) boli vrátené na obecný úrad v Slavci. S výnimkou novodobej prístavby pri južnom múre, je celý objekt jednolistou stavbou zo záveru barokového obdobia a jej vznik možno datovať do druhej polovice 60. rokov 18. storočia. Strecha budovy je z východnej strany značne poškodená. Celý objekt je v zlom technickom stave. Nakoľko z umelec-kohistorického hľadiska najvýznamnejším objektom v areáli (okrem zrúcanina kláštora a kostola) je stavba kúrie, je prevažná časť hod-notnejších umeleckoremeselných doplnkov sústredená práve tu. Relatívne hodnotným prvkom sú zachované klasicistické mreže okien v počte 5 ks, ktoré boli v roku 1992 odcudzené, z toho v roku 1993 4 ks vrátené. Sú kováčsky spracované, železné a formované z diagonálne vedených prútov, ktoré vytvárajú kosoštvorcové otvory vo forme diapra. Vrátené mreže sú v zachovanom stave a sú uložené na sklade obce Slavec. Najvýznamnejšími artefaktami umelecko-remeselného charakteru sú zachované štuky v reprezentatívnej miestnosti kúrie. Nakoľko sú prekryté 13-15 vápennými nátermi, je ich plasticita silne zotretá. V strednej časti kruhového medailónu štukovej výzdoby je umiestnený štukový erb a kruhový nápis po vnútornom obvode kruhu. V štítovom poli erbu je umiestnená figúra medveľa stojacého na zadných labách , ktorý drží rozvalinu. Štít je doplnený helmou, v ktorej sa objavuje opäť figúra medveďa. Zvyšná plocha v kruhu je pokrytá plastickými, štylizovanými rozvalinami. Opis kruhu je možné citovať iba čiastočne, nakoľko je v súčasnej dobe nečitateľný: AEDIFICOOVIT SO:::...........POLTZ ANNO DOMINI 1768. Z poskytnutých finančných príspevkov "Obnovme si svoj dom" Ministerstva kultúry Slovenskej re-publiky a z vlastných prostriedkov bol v roku 2007 vypracovaný projekt celkovej obnovy strechy kúrie.

Kláštor Paulínov - Zrúcaniny bývalého gotického kostola s kláštorom. Kláštor založil László Bebek zo Štítnika v roku 1371 pre paulínov, ktorí dostali do majetku aj susedné obce Slavec a Vidovú. Kláštor s kostolom stál na dôležitej ceste a bol za čas tureckých vojen opevnený, ale už v roku 1556 zničený. Z bývalého kostola sa zachovalo niekoľko múrov s lomenými gotickými oknami, z kláštora iba základné murivo, silne zarastené vegetáciou. Celý dnešný komplex Andrássyovského veľkostatku s kúriou a priľahlými budovami sa rozprestiera na mieste pôvodného kláštora paulínov, ktorí v týchto miestach mali od druhej polovice 14. storočia okrem rozsiahleho kláštora aj kláštorný kostol. Z pôvodného kláštora alebo jeho zvyškov sa do súčasnej doby zachoval iba hrubý obrys prevažne základového muriva a podobne aj základ-ové murivo kláštorného kostola. Najrosiahlejšou zachovanou časťou z týchto zvyškov je zrúcanina južného muriva kláštorného kostola. Pragment muriva je zachovaný do výšky cca 8 m a predstavuje časť muriva južnej steny lode s odstupňovaným operákom opatreným strieškou a so zvyškami okenných šambrán z dvoch strán. Na okenných šambránoch sú pozostatky kamenárskeho opracovania do pravdepodobne hruškovej profilácie a je tu viditeľný nábeh na zošikmenú balkónovú rímsu a v hornej časti aj nábeh na zakrívenie lomeného oblúka. Vo fragmentálnom stave sú zachované časti interiérových omietok, ktoré boli pekované a prekryté vápennými nátermi. Ďalšie zvyš-šky pôvodnej stavby, najmä kostola sú v priestore okolo múra čiastočne prekryté zeminou a predovšetkým zarastené bujno rastúcou vege-táciou. Pôvodnú situáciu ako aj dispozíciu kláštornej a kostolnej stavby môže sprenisť archeologický prieskum. Okrem týchto základných budov alebo ich fragmentov je na území areálu niekoľko ďalších budov alebo polozrúcaných múrov, ktoré sú pozostatkami rôznych pre-stavieb z 2. polovice 19. storočia. Vo všetkých prípadoch chýbajú týmto stavbám významnejšie hodnoty, ktoré by zdôvodňovali ich zachovanie.